55 rokov existencie Manuka medu v skratke

Prvý med na Novom Zélande vďaka Európanom

Teraz, keď je manuka med tak populárny po celom svete, je naozaj ťažké uveriť, že ho prvý krát ochutnali približne iba pred 170 rokmi. Na Novom Zélande sa nachádza viac než 28 druhov domorodých včiel, ktoré síce zbierajú peľ a nektár, nežijú však spoločne v kolónach a nemajú ani svoj úľ. Manuka medu a medu všeobecne na Novom Zélande teda v skutočnosti vďačíme Európanom, ktorý priniesli do krajiny včely medonosné. Manguru Mission House pri prístave Hokianga bolo miestom odkiaľ pochádza prvý novozélandský med. 

Dom Mary Bumby

Angličanka menom Mary Bumby sprevádzala svojho brata misionára na ceste na Nový Zéland. Jej brat med miloval a tak sa rozhodla zobrať na 6-mesačnú cestu loďou aj dve kolónie včiel. Je až zázrakom, že prežili tak dlhú a náročnú plavbu. Včely medonosné sa tak dostali na Nový Zéland a začal sa produkovať medík.

Manuka med sa nedal predávať

Manuka a kanuka boli rastliny, ktoré sa vyskytovali iba na Novom Zélande. Už z toho môžeme usúdiť, že aj med pochádzajúci odtiaľto, je výnimočný. Jeho problémom a neskôr jeho výhodou bolo práve to, že bol iný. Manuka med vždy „vytŕčal z radu“ chuťou, dostupnosťou i metódou získavania. Jeho predaj v minulosti vôbec nebol jednoduchý.  Manuka med sa nedal zmiešavať s inými medmi klasickými metódami a včelárom sa preto odporúčalo, aby svoje úle presťahovali ďalej od manuka stromov. Medík sa totiž vyznačoval vlastnosťou „tixotropie“, čo znamenalo, že bolo veľmi ťažké dostať med do spracovania vhodnej podoby. Preto, ak obrátite lyžičku s manuka medom, nestečie vám ako klasický med. Tieto „antigravitačné“ schopnosti medu boli v roku 1962 veľkou nevýhodou, lebo bol ťažko predajný. Riešenie nakoniec priniesli Nóri a novozélandskí inžinieri časom skonštruovali stroj na spracovanie manuka medu do plne automatizovanej verzie. Manuka med napriek tomu bol ešte nejaký čas považovaný za menejcenný a včelári ho používali na kŕmenie včiel a darovali si ho medzi sebou.

Začiatok manuka ošialu?

Najviac sa s manuka medom spája práve meno vedca Petra Molana, ktorý sa na Nový Zéland presťahoval za vidinou pokojného života pre seba a svoju rodinu. Po príchode na Zéland sa dozvedel o mede - medicíne, ktorú používali tamojší ľudia pri poraneniach kože. Rozhodol sa porovnať a otestovať jeho antibakteriálne účinky spolu s inými novozélandskými medmi. Pri týchto experimentoch objavili teraz už dobre známu neperoxidovú aktivitu manuka medu. Práve tá stojí za jeho výnimočnými vlastnosťami. Peter Molan považoval tieto experimenty za prelomové a chcel sa o ne podeliť aj vo vedeckých časopisoch. Žiaden však o Molanovu prácu nemal záujem. On sa nevzdal a v testovaní pokračoval aj naďalej, až kým jeho článok nebol vydaný významným britským časopisom v roku 1991. Vtedy sa stal manuka med zaujímavým nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre odborníkov v oblasti výskumu.

O mede sa začalo hovoriť ako o lieku. Senzáciou boli najmä jeho účinky pri liečbe rán. Článok sa rozšíril do mnohých novín a manuka med sa prvý krát dostal do povedomia ľudí na celom svete. Tu nastal ozajstný manuka boom a ľudia začali hľadať manuka medy v obchodoch. Manuka med sa prestal predávať ako „blend“ (a teda zmiešaný s inými medmi) a bolo potrebné vytvoriť mu vlastnú značku.

Predajnosť medov rapídne stúpla po tom, ako bol odprezentovaný veľmi úspešný prípad vyliečenia bercovho vredu na predkolení pacienta Reg Daya. Na ťažko liečiteľný vred použil doktor miesto klasických antibiotík manuka med.

Na tieto správy zareagovali aj vedci. Medy z Nového Zélandu sa začali testovať a zisťoval sa ich vplyv na rôzne baktérie. Manuka med sa stával populárnejším, no objavili sa ďalšie problémy. Med bol známy hlavne vďaka svojim liečivým účinkom, no keďže ide o potravinu, nemohol a dodnes sa nemôže označovať ako liek. Antibakteriálna aktivita, ktorá odlišovala manuka med od ostatných medov, NEBOLA zapríčinená obsahom peroxidu ako je to u bežných medoch.  Nie každý manuka med má túto neperoxidovú aktivitu na rovnakej úrovni a bolo potrebné zákazníkom vhodným spôsobom vysvetliť silu konkrétneho manuka medu. Vtedy začali vedci rokovať s novozélandskou vládou a dohodli sa, že silu manuka medov budú označovať podobne ako je to pri stupňov SPF na opaľovacích krémoch. A takto vzniklo označenie UMF – unique manuka faktor.

Ako zistiť či kupujete pravý manuka med?

Potom ako Peter Molan objavil neperoxidovú aktivitu manuka medu, strávil ďalších 20 rokov tým, že sa snažil zistiť, čo túto aktivitu spôsobuje. Iróniou osudu je, že k tomuto objavu nakoniec došli výskumníci z Nemecka pod vedením Thomasa Henleho úplnou náhodou. Ľudia manuka med používali, aj keď dôvod zázračných účinkov do detailov ešte nepoznali. Odborníci ako Molan sa však obávali, že by sa manuka med s nedostatočnou neperoxidovou aktivitou mohol použiť pri liečbe, kde by zlyhal. Čiastočne na základe týchto obáv bola založená asociácia Unique Manuka Factor – UMF. Pri zisťovaní UMF hodnoty v mede sa meria prítomnosť leptosperiu. Pri takomto testovaní sa však postupom času začali objavovať problémy. Súkromné laboratória začali testovať manuka medy rovnako ako Molan a objavili mnoho nezrovnalostí. Pre praktické využitie medu, a to hlavne v medicíne, je nevyhnutná štandardizácia. Vedeckej skupine na Technickej univerzite v Drážďanoch sa v roku 2007 konečne podarilo identifikovať zlúčeninu, ktorá bola zodpovedná za výnimočnú neperoxidovú aktivitu manuka medu. Touto zlúčeninou je metylglyoxal – MGO. V nízkej koncentrácii sa nachádza aj napríklad v pive, masle a víne, no v manuka mede je koncentrácia MGO viac než 100 násobná. Profesor Henle dokonca tvrdil, že vysoké úrovne MGO sú zodpovedné za 90-95% špeciálnej, antibakteriálnej aktivity manuka medu. Po tom ako sa zistilo, že výnimočnou zložkou manuka medu je metylglyoxal, sa vynorila ďalšia otázka: Ako sa metylglyoxal dostal do medu? Po zozbieraní nektáru je koncentrácia MGO v mede veľmi nízka. K objasneniu tejto záhady už došlo na Novom Zélande, kde rôznymi chemickými analýzami zistili, že ďalšou dôležitou zložkou medu je dihydroxyaceton – DHA. V čerstvo nazbieranom mede bol vysoký level DHA a nízky level MGO. Po skladovaní  medu v „inkubátore“ na niekoľko mesiacov sa obsah MGO rapídne zvýšil a DHA zmizol. DHA bol už medzi chemikmi známy - je to molekula cukru, ktorá sa nachádza v archívnych vínach. V kyslom prostredí sa jeho štruktúra mení, eliminuje sa z neho voda a vzniká MGO. Najdôležitejším faktorom teda bolo práve teplo, ktoré včely v úľoch udržiavali, a tým sa DHA menilo na MGO.

Záhady manuka medu boli konečne odhalené a objasnené a manuka med sa začať predávať po celom svete. Spoločnosť Manuka Health New Zeland je jednou z najvýznamnejších firiem na trhu, ktorá manuka med nielen predáva, ale aj testuje a participuje na dodržiavaní noriem pri označovaní medu. Je jedným z kľúčových hráčov pri nastavovaní vedecky potvrdených štandardov medu manuka . Všetky ich medy sú označené ochrannou známkou MGO a bežný spotrebiteľ si môže byť istý, že dostane med najvyššej kvality. Manuka Health sa poctivo stará sa o svoje včely. Každá fľaštička medu je označená číslom úľu odkiaľ pochádza. Pri odstraňovaní škodcov nepoužívajú žiadne antibiotiká a o včely sa nepretržite starajú včelári a to aj počas zimy. Manuka Health začala ako malá rodinná firma s láskou k prírode a veľkou vierou v liečivú silu manuka medu. V súčasnosti má približne 140 vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa starajú o chod firmy. Ak vezmeme do úvahy, že manuka med dodávajú do celého sveta a majú širokú škálu bio produktov, toto číslo nie je vôbec vysoké. O včely a všetky produkty sa starajú s láskou, najväčšou odbornosťou a rešpektom k prírode.