Cesta za Manukou

Ako sme tam prežili 18 dní:

• ešte pred odletom sme si itinerár o  tom "kde, kedy, čo" dosť podrobne pripravili
• prenajali sme si auto na celý pobyt s plným poistným krytím (čo sa nám aj posledný deň vyplatilo, keď sme prešli po opravovanej ceste a podvozok auta to nezvládol) a precestovali sme cez 3 000 km (od severu Severného ostrova po juh Južného ostrova)
• ako turisti sme sa na Novom Zélande cítili veľmi príjemne.  Národné parky, turistické atrakcie, ubytovanie boli kvalitne pripravené pre turistov.

Na čo isto nezabudneme:

• Vzájomný rešpekt ľudí žijúcich na Novom Zélande. Či už k prírode, alebo ľudom samotným.
• Žiadne predbiehanie na autách, ani raz na nás nikto nezatrúbil, pohoda. Samí Novozélanďania hovoria, že ich krajina je ideálna na dôchodok :-)
• Panenská príroda. Čistota. Toľko odtieňov zelenej a modrej sme predtým nevideli. Jazero Blue - Rotorua, národný park Tongariro, Abel Tasman, ľadovec Franz Joseph, palacinkové skaly Punakaiki, jazero Wanaka a Hawea, pláže – Coromadel...
• Výhľady resp. scenic lookout. Momenty, kde sme stratili dych. 

• Maorské názvy. Ťažko zapamätateľné (napr. Whakapapa, Whitianga, Te awamutu a i.)
• Ľudia otvorení,  komunikatívni, usmiati, nápomocní. (domáci nemajú problém prihovoriť sa vám či už na benzínke, na letisku alebo vo vírivke)
• Samé - naozaj samé - zákruty. Povolená rýchlosť „100-vka“, no málokde dosiahnuteľná, keďže na rovnú cestu natrafíte zriedka. Pre žalúdkarov nič príjemné :-)
• Stádo jeleňov, kolónie tuleňov,  včely, tisícky kráv a oviec..  no kiwi vtáka sme nevideli.
• Manuka medy – komodita, ktorej ľudia veria a ktorá nechýba v žiadnom obchode (ak by ste mali chuť na šunku či pečivo s manuka medom, nech sa páči).

Nešlo o klasickú dovolenku. Táto cesta nás inšpirovala a povzbudila ďalej robiť to, čomu veríme a čo nám je prirodzené. Je to krajina, kde cestovateľsky opäť radi zavítame. 

Aj na základe našej cesty sme si pripomenuli, že Zem nie je na jedno použitie.